Tím NaCzarter
· Aktualizované
V lese pri obci Leśniewo, dva kilometre na sever od jazera Mamry, stojí betónový kolos vysoký ako niekoľkoposchodový činžiak. Nevedie k nemu žiadna vodná cesta. Neprešiel ním ani jeden čln. Plavebná komora Leśniewo Górne je najväčšia z piatich, ktoré zostali na poľskej strane Mazurského kanála (poľ. Kanał Mazurski). Už vyše osemdesiat rokov čaká na vodu, ktorá nikdy nepríde. Ťažko nájsť na Mazurských jazerách dojímavejší pomník nenaplnených ambícií: veľká vodná cesta, ktorá mala spojiť Veľké mazurské jazerá s Baltom, skončila ako ruina zarastajúca machom.
Obilie do Kráľovca, uhlie na Mazurské jazerá
Myšlienka bola jednoduchá a lákavá. Veľké mazurské jazerá ležali len kúsok od splavných riek Východného Pruska. Stačilo prekopať sa z jazera Mamry k rieke Łyna a ďalej sa po rieke Pregoła plávalo už rovno do Kráľovca, najväčšieho prístavu regiónu. Kanálom mali ísť dolu obilie, drevo, štrk a stavebný materiál a hore — uhlie. Počítalo sa aj so splavovaním dreva a časom sa začalo uvažovať o využití spádu vody na výrobu energie. Celé sa to projektovalo vo veľkom: pre nákladné člny s nosnosťou do 250 ton.
Prvé projekty vznikli už v roku 1849, ďalšie v 90. rokoch 19. storočia. Zaujímavé je, že počítali s lodnými zdvihmi po šikmej rovine, presne takými, aké dodnes fungujú na Elbląskom kanáli, kde lode „jazdia po tráve“. Inžinieri však nakoniec stavili na klasické plavebné komory, ibaže v rozsahu, aký Mazurské jazerá nikdy predtým nevideli.
Tri pokusy, tri katastrofy
Pruský Landtag schválil stavbu v roku 1908. Práce sa začali v apríli 1911 — a už o tri roky sa zastavili. Vypukla prvá svetová vojna a stavenisko sa vyprázdnilo; stihli sa len začať práce na dvoch plavebných komorách. Front prešiel cez tieto miesta, o čom podrobnejšie rozprávame v texte o tom, ako vyzerali Mazurské jazerá pred sto rokmi.
Druhý pokus prišiel okolo roku 1919. Weimarská republika obnovila stavbu ako verejné práce. Kanál mal dať prácu v regióne schudobnenom po vojne. Tento rozbeh udusila hyperinflácia v roku 1922: peniaze, ktorými sa platilo robotníkom, strácali hodnotu rýchlejšie, než rástli násypy.
Tretia, najväčšia fáza trvala od roku 1934 do roku 1942. Tretia ríša opäť využila kanál ako nástroj boja s nezamestnanosťou a tentoraz práce išli naplno. Dokončenie sa plánovalo na máj 1941. Vojna sa po druhý raz ukázala silnejšia než inžinieri. V roku 1942 bola stavba definitívne opustená, hoci už bolo hotových asi 90 % zemných prác: koryto bolo vykopané po celej dĺžke. Chýbalo to najťažšie — dokončenie plavebných komôr.
Po roku 1945 dopísali dejiny horkú pointu. Hranica stanovená v Postupime preťala kanál zhruba napoly, medzi Poľsko a Kaliningradskú oblasť. Vodná cesta, ktorá mala spájať, bola sama rozťatá — a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa k stavbe nikdy nevrátili.
Päťdesiat kilometrov, stojedenásť metrov nadol
Kanál sa plánoval s dĺžkou asi 50 kilometrov a voda mala po ceste prekonať asi 111 metrov výškového rozdielu, zhruba toľko, koľko má tridsaťposchodový mrakodrap. Na túto úlohu sa počítalo s desiatimi plavebnými komorami s rozmermi 45 × 7,5 metra.
Na poľskej strane hranice zostalo asi 20 kilometrov kanála a päť plavebných komôr:
- Leśniewo Górne: spád asi 17 metrov, najväčšia z celého kanála a najznámejšia;
- Leśniewo Dolne: asi 16 metrov, dnes silno zarastená;
- Piaski (Guja): asi 11 metrov, jediná úplne dokončená plavebná komora na poľskej strane;
- Bajory Małe: asi 10,5 metra, v gmine Srokowo;
- Bajory Wielkie (Długopole): asi 6,5 metra.
Zvyšných zhruba 30 kilometrov trasy a ďalších päť plavebných komôr leží dnes v Kaliningradskej oblasti, na ruskej strane hranice. Viac technických podrobností nájdete v hesle Kanał Mazurski na poľskej Wikipédii.
Ponorky v mazurskom lese? Len legenda
Okolo takej nezvyčajnej stavby museli vzniknúť mýty. Najživotnejší z nich tvrdí, že v kanáli sídlila tajná základňa alebo dokonca továreň na ponorky (U-Booty). Povedzme to priamo: je to legenda, historicky nepodložená. Kanál nikdy nebol naplnený vodou po celej dĺžke, takže žiadna ponorka do neho nemala ako vplávať ani z neho vyplávať. Príbeh je pestrý a rád sa opakuje pri ohni, ale s faktami má spoločné asi toľko ako mazurské povesti o vodných vílach. Skutočný príbeh je napokon zaujímavejší než vymyslený: tri desaťročia stavby rozbité o dve svetové vojny a jednu hyperinfláciu.
Kanál dnes: trasa pre cyklistu, nie pre kormidelníka
Tu je dôležitá výhrada, skôr než niekto začne plánovať plavbu: Mazurským kanálom sa dnes nedá plávať. Nie je splavný a nie je sprístupnený pre plavbu. Na poľskej strane ho spravuje štátny podnik Wody Polskie (RZGW). Je to atrakcia na súši: na prechádzky a bicykel. A práve v tejto úlohe funguje skvele.
Najľahšie dostupná je komora Leśniewo Górne. Auto necháte na parkovisku pri štátnej ceste 650 a ďalej idete asi 500 metrov pešo lesom. Vstup je voľný. Betónová komora urobí zblízka obrovský dojem: surové steny, hĺbka, ticho a stromy rastúce tam, kde mala tiecť voda. Býva tu otvorený lanový park, jeho stav si však radšej overte na mieste. Leśniewo Dolne, niekoľko sto metrov ďalej dolu po bývalej trase, je silno zarastené, a preto ešte viac „stratené“. Kto chce vidieť, ako mal kanál naozaj vyzerať, mal by ísť do obce Piaski pri Guji. Tamojšia plavebná komora bola dokončená celá a je jedinou kompletnou komorou na poľskej strane.
Najlepšie sú na tom cyklisti: v blízkosti kanála vedie trasa Green Velo a Mazurský cyklistický okruh (Mazurska Pętla Rowerowa) a opis kanála a blízkych cyklotrás nájdete na stránke mazury.travel. Jednodňový výlet z Leśniewa cez Guju po Bajory Małe je jeden zo zaujímavejších historických okruhov v severnej časti Mazurských jazier.
Ako sa doplaviť čo najbližšie, teda kanál z paluby jachty
Hoci si plavebné komory prezeráte zo súše, samotný začiatok kanála je vidieť z vody. Trasa sa začína pri severozápadnom brehu jazera Mamry, v okolí obce Mamerki — tej istej, kde sídlil vojnový hlavný stan OKH, mladšia sestra Vlčieho brlohu (Wilczy Szaniec) v obci Gierłoż. Jazero Mamry leží na trase Veľkých mazurských jazier, takže ústie kanála doslova minete z paluby. K plavebnej komore Leśniewo Górne je odtiaľ asi 2 kilometre. Treba ísť po súši, ale je to prechádzka, nie výprava.
Prirodzeným východiskom je Węgorzewo, najbližšie mesto a zároveň severný koniec splavnej trasy. Odtiaľ je blízko aj do obce Sztynort a na jazerá Dargin a Dobskie, takže „kanálový“ deň ľahko zapletiete do dlhšej plavby po severnej časti Mazurských jazier. Ak plánujete štart práve z tejto oblasti, pozrite si prenájom jachty vo Węgorzewe.
Je v tom všetkom istá symetria, ktorú sa oplatí vidieť na vlastné oči. V Giżycku už vyše storočia funguje otočný most nad kanálom Łuczański — dôkaz, že pruskí inžinieri vedeli stavať veci, ktoré slúžia dodnes. S Mazurským kanálom naložil osud horšie: rovnako ambiciózny a rovnako solídne prepočítaný projekt zasiahli dejiny trikrát za sebou — vojnou, infláciou a znova vojnou. Spolu, fungujúci most a mlčiace plavebné komory, rozprávajú o Mazurských jazerách viac než nejedno múzeum.
Najčastejšie otázky
Dá sa dnes Mazurským kanálom plávať jachtou? Nie. Kanál nebol nikdy dokončený, nie je splavný a nie je sprístupnený pre plavbu. Plavebné komory a koryto si prezriete výlučne zo súše, pešo alebo na bicykli.
Kde vidieť plavebné komory Mazurského kanála? Najľahšie v obci Leśniewo Górne (parkovisko pri ceste DK650, potom asi 500 m pešo, vstup voľný). Oplatí sa navštíviť aj Piaski pri Guji (jedinú úplne dokončenú plavebnú komoru na poľskej strane) a Bajory Małe v gmine Srokowo. Leśniewo Dolne je silno zarastené.
Prečo Mazurský kanál nebol nikdy dokončený? Stavbu začatú v roku 1911 prerušili postupne: prvá svetová vojna, hyperinflácia v roku 1922 a napokon druhá svetová vojna. V roku 1942 boli práce definitívne opustené. Po roku 1945 preťala kanál napoly postupimská hranica, čo definitívne prekazilo návrat k stavbe.
Ako ďaleko sú plavebné komory od jazera Mamry a splavnej trasy? Kanál sa začína pri severozápadnom brehu jazera Mamry, pri obci Mamerki. Ústie je vidieť z paluby. K plavebnej komore Leśniewo Górne je odtiaľ asi 2 km chôdze po súši. Najbližšie mesto a prístav je Węgorzewo.
Bola v Mazurskom kanáli základňa ponoriek? Nie. Je to populárna legenda, ale historicky nepodložená. Kanál nikdy nebol naplnený vodou po celej dĺžke, takže doň nemohla vplávať žiadna loď.
Mazurský kanál najlepšie chutí ako zastávka na plavbe: ráno plachty na jazere Mamry, popoludní prechádzka medzi betónovými kolosmi, večer vyviazanie vo Węgorzewe. Ak chcete preplávať trasou, po ktorej mali nákladné člny voziť obilie do Kráľovca (aspoň jej splavnou časťou), pozrite si našu ponuku a prenajmite si jachtu na Mazurských jazerách. Od móla vo Węgorzewe k ústiu kanála pri obci Mamerki je to len niekoľko obratov.
Fotografia na titulke: Janericloebe / Wikimedia Commons (voľné dielo).
