20 tisíc PLN pokuty za zasypaný trstinový porast. Komu patrí breh mazurského jazera

Ťažká technika pri jazere Nidzkie

Najprv prišla stavebná technika. Potom priviezli zeminu. Trstinový porast, ktorý tam rástol sám od seba, zmizol pod navezenou zeminou. Terén pri jazere zarovnali, pobrežnú vegetáciu vyrúbali.

Pozemok leží v obci Karwica, gmina Ruciane-Nida, pri jazere Nidzkie. Pred súdom sa za zničenie brehu zodpovedal 63-ročný vlastník tohto pozemku, obyvateľ mesta Kolno. Porušenie odhalili pracovníci vodného dozoru (Nadzór Wodny) v Mikołajkách. Čin bol kvalifikovaný podľa čl. 475 zákona z 20. júla 2017 – Prawo wodne, teda vodného zákona (úplné znenie Dz.U. z roku 2025, pol. 960 v znení neskorších predpisov). Vlastník sa priznal k vine a dobrovoľne sa podrobil trestu. Súd uložil pokutu 20 tisíc PLN a tisíc PLN trov, ktoré boli zaplatené vopred ako majetková zábezpeka. Od odhalenia porušenia po rozsudok uplynul rok.

Overili sme päť správ: portál polície, Radio Olsztyn, Gazetu Olsztyńsku z wm.pl, mazury24.eu a wm112.pl. Žiadna neuvádza dátum rozsudku ani dátum, kedy bola zemina navezená. Žiadna tiež nehovorí, či spolu s pokutou bola uložená povinnosť uviesť breh do pôvodného stavu.

Komu vlastne patrí breh

Scéna, ktorú pozná každý, kto si na Mazurských jazerách prenajíma jachtu. Jachta sa blíži k brehu, niekto z paluby číta tabuľku „súkromný pozemok, zákaz vyväzovania“ a z brehu vyjde človek a povie, aby ste odplávali. Posádka je presvedčená, že voda je verejná. Vlastník je presvedčený, že kúpil pozemok s právom rozhodovať, kto naň vstúpi. Obe strany sa mýlia, pokiaľ ide o hranicu.

Otázka teda neznie „či sa smie vyväzovať“. Znie: kde končí právo na vodu a začína cudzí pozemok. Prípad z obce Karwica je o tej istej hranici, len pri pohľade zo zeme smerom k jazeru.

Voda a dno: to sa kúpiť nedá

Vnútrozemské tečúce vody sú vlastníctvom štátnej pokladnice, teda Skarbu Państwa (čl. 211 ods. 2 vodného zákona), vody štátnej pokladnice a samosprávy sú verejné vody (ods. 3) a ods. 4 tému uzatvára: nie sú predmetom občianskoprávneho obchodu okrem zákonných výnimiek. To isté platí pre dno (čl. 216 a 217). Vlastnícke práva vykonáva PGW Wody Polskie (čl. 212 ods. 1 bod 1).

Odkiaľ sa pri jazere berú „tečúce vody“? Z čl. 22 bodu 2: prietokové jazero má prirodzený prítok alebo odtok povrchových vôd, trvalý alebo občasný. Mazurské jazerá spojené vodnou trasou takéto sú a Systém Veľkých mazurských jazier figuruje medzi vnútrozemskými vodnými cestami (nariadenie Rady ministrov z 26. júna 2019, Dz.U. pol. 1208).

Brehová čiara, teda hranica určovaná rozhodnutím

Čl. 220 ods. 1 dáva tri kritériá: hranu brehu alebo líniu trvalého porastu tráv, alebo líniu podľa priemerného stavu vody za najmenej desať rokov, a odseky 2 až 4 ich radia do hierarchie s prednosťou zreteľnej hrany. Najdôležitejší je ods. 5 bod 2: brehová čiara sa určuje správnym rozhodnutím a pri jazerách je príslušným orgánom minister zodpovedný za vodné hospodárstvo, na základe projektu vymedzenia od geodeta (ods. 6 a 7).

To sa priamo týka obce Karwica: brehová čiara je právna kategória, a nie to, kam siaha voda v suchom auguste. Navezená zemina ju neposúva. Je tu však medzera: rozhodnutie sa vydá, keď oň niekto požiada alebo keď konanie začne orgán, a nezistili sme, pre koľko mazurských pozemkov pri vode bolo vydané. Kým neexistuje, spor o to, odkiaľ odmerať jeden a pol metra, je sporom o fakty.

Pás pri vode: prechod, nie zastávka

Čl. 232 ods. 1 obsahuje dva samostatné zákazy: oplotiť nehnuteľnosti susediace s verejnými vnútrozemskými povrchovými vodami bližšie než 1,5 metra od brehovej čiary a zakazovať alebo znemožňovať prechod cez toto územie.

Treba to povedať z oboch strán. Tento pás leží na súkromnom pozemku. Vlastník ho kosí, udržiava a platí z neho daň, a zákon mu odníma právo ho oplotiť. Je to verejné bremeno uvalené na súkromnú pôdu. Na druhej strane predpis hovorí o prechádzaní a iba o prechádzaní, nie o táborení ani o státí jachty. Nezaručuje ani to, že sa tadiaľ dá prejsť: tento pás býva trstinou po pás alebo strmým svahom a nikto nemá povinnosť zriadiť tam chodník.

Výnimky sú úzke: pásma priamej ochrany ochranných pásiem a chovné obvody podľa zákona o vnútrozemskom rybárstve (ods. 2), uzavreté územia (ods. 3) a oslobodenie rozhodnutím Wód Polskich z dôvodu obrany štátu alebo verejnej bezpečnosti (ods. 4). Pozor na slovo priamej, pretože nepriama ochrana vylúčená nie je.

Za porušenie zákazu hrozí pokuta od 1000 do 7500 PLN; rozpätie bolo priamo vpísané do čl. 478 bodu 2 novelou z 13. júla 2023 o revitalizácii rieky Odra a rozhoduje o nej súd v konaní podľa Poriadku konania vo veciach priestupkov (čl. 479). Oznámenie sa podáva vodnému dozoru; kto potom podáva návrh na potrestanie, sme nezistili. Tabuľky a závory nie sú v zákone vymenované výslovne, pod „znemožňovanie prechodu“ spadajú až výkladom.

Samostatne pôsobí čl. 233 ods. 2: vlastník nehnuteľnosti susediacej s vodami, ktoré podliehajú všeobecnému užívaniu, má povinnosť zabezpečiť prístup k vode, a časti nehnuteľnosti umožňujúce tento prístup určí rozhodnutím starosta obce, mešťanosta alebo primátor mesta. Je to inštitút o prístupe k vode, nie o vyväzovaní lodí.

Vyväzovanie: medzera, o ktorej sa nehovorí

Čl. 32 ods. 1 dáva každému právo všeobecného užívania verejných vnútrozemských povrchových vôd, ak predpisy neustanovujú inak. Ods. 2 vymenúva, čomu slúži: osobným potrebám, potrebám domácnosti alebo poľnohospodárskeho podniku bez osobitných technických zariadení, ako aj oddychu, turistike, vodným športom a amatérskemu rybolovu.

Tento zoznam sa oplatí prečítať dvakrát. Nie je na ňom vyväzovanie ani vstup na cudzí pobrežný pozemok. Všeobecné užívanie dovoľuje byť na vode: plaviť sa, kúpať sa, oddychovať. Nedáva titul na priviazanie jachty k cudziemu stromu, pretože tam už rozhoduje cudzie vlastníctvo.

A pás trstiny, do ktorého strká príď pol Mazurských jazier? Ak trstina rastie na pozemku pokrytom vodami, je to pozemok štátnej pokladnice (čl. 216 a 217). Kde táto hranica vedie, rozhodne až rozhodnutie o brehovej čiare, a to zvyčajne chýba; pri nízkej vode a pri kritériu trvalého porastu tráv nemusí pás trstiny ležať na strane vody. Pri pozemku so zástavbou a kosenou trávou je rozumnejšie predpokladať, že hranica vedie v prospech vlastníka. Najdôležitejšie je však niečo iné: nech by tento pozemok patril komukoľvek, vlastníctvo dna nedáva oprávnenie ničiť vegetáciu.

Čo z toho vyplýva pri brehu

• Jachta na kotve, na vode, bez vystupovania na breh: to je všeobecné užívanie verejných vôd a nikto nemá titul, aby vás odtiaľ vykázal.
• Príď v trstine: nie. Bez ohľadu na to, komu patrí dno, je to trstinový porast a plytčina, a navyše ide o plutvu, kormidlo a chladenie motora. Zmluvy o prenájme jachty to zvyčajne zakazujú.
• Lano z prídi na cudzí strom je užívanie cudzieho pozemku, takže bez súhlasu vlastníka ho dávame dole. Jachta prídou na cudzom pozemku alebo pri cudzom móle: odplávame bez diskusie.
• Kolík zatlčený do piesočnatého brehu a ráno vytiahnutý nie je prerábanie brehu. Problémom je trvalý zásah: natrvalo osadené stĺpiky, rozkopaný svah, vyrúbaný prechod.
• Prístav je plný o šiestej večer: ak je svetlo a je kam ísť, pokračujeme ďalej; ak sa stmieva, kotva ďaleko od brehu a ráno ďalej. Rovnako pri víchrici či poruche: k najmenej zastavanému brehu, po prechode frontu odplávame a vlastníkovi povieme, prečo tam stojíme.

Druhá vrstva: plavebné predpisy

Vodný zákon nie je všetko. Nad tým istým brehom platí druhá vrstva predpisov, o ktorej sa v sporoch o vyväzovanie takmer nehovorí, a ktorá sa pritom vyväzovania týka priamo. Sú to plavebné predpisy: nariadenie ministra infraštruktúry z 28. apríla 2003 o plavebných predpisoch na vnútrozemských vodných cestách (Dz.U. č. 212, pol. 2072) a miestny predpis, teda nariadenie č. 7/2024 riaditeľa Úradu vnútrozemskej plavby v Bydgoszczi zo 4. júna 2024. Bydgoszcz znie ďaleko od Giżycka, ale práve tento úrad prostredníctvom svojej pobočky v Giżycku vydáva poriadkové predpisy pre Veľké mazurské jazerá.

Pre posádku je najdôležitejší § 9 ods. 1 bod 1 nariadenia. Zakazuje plavbu plavidlom s mechanickým pohonom vo vzdialenosti menšej než 50 metrov od brehu vôd mimo splavnej trasy, vrátane nadvodnej línie trvalého porastu tráv a inej vegetácie, ako aj od mól, požičovní vybavenia, kúpalísk a osôb vo vode. Zákaz znie prísne a väčšina ľudí na tomto mieste prestane čítať. Ďalej však stojí veta dôležitejšia než samotný zákaz: „s výnimkou prechodu minimálnou rýchlosťou potrebnou na kormidlovanie a najkratšou trasou k miestu vykonania manévru priblíženia k brehu, nábrežiu alebo mólu“.

Právo teda priblíženie k brehu predpokladá. Nie ako oprávnenie na cudzí pozemok, ale ako bežný manéver, ktorý treba vykonať pomaly a priamo. Pozor na rozsah: predpis hovorí o plavidle s mechanickým pohonom. Jachta pod plachtami ním nie je, tá istá jachta na motor už áno.

K tomu pribúdajú tri plavebné značky z nariadenia z roku 2003, ktoré miestne rozhodujú o státí:

• A.5 zákaz státia,
• A.6 zákaz kotvenia a vlečenia kotvy,
• A.7 zákaz vyväzovania k brehu.

Keďže zákonodarca vytvoril samostatnú značku pre zákaz vyväzovania, znamená to, že tam, kde značka nie je, plavebné predpisy vyväzovanie nezakazujú. Nie je to to isté ako súhlas vlastníka pozemku, ale končí to istý mýtus, podľa ktorého je vyväzovanie mimo prístavu samo osebe nelegálne. Nie je.

Kotvenie má na Mazurských jazerách úpravu, ktorú je ľahké prekrútiť. Zákaz kotvenia a vlečenia reťaze alebo lana sa týka kanálových úsekov a prístavov a prístavísk, pričom jazerá sú z neho výslovne vylúčené. Státie na kotve uprostred jazera je teda niečo iné než státie v kanáli, kde kotva bez vyznačeného obratiska neprichádza do úvahy. Nariadenie okrem toho zakazuje používať plavebné značky na vyväzovanie plavidiel a poškodzovať vodné stavby zatĺkaním pilót či hádzaním kotiev.

Nakoniec dve veci, ktoré nie sú o vyväzovaní, ale rozhodujú polovicu hádok na brehu. Na riekach a v kanáli, ak značky neustanovujú inak, platí obmedzenie rýchlosti na 10 km/h, pričom z tohto príkazu sú vyňaté plavidlá poháňané silou ľudských svalov alebo vetrom. A zákaz vytvárať vysoké vlny a nadmerný sací prúd lodnej skrutky bližšie než 50 metrov od brehu, mól, nábreží, požičovní a kúpajúcich sa. Vlna nie je otázkou slušnosti. Je to priestupok.

Dve osi, ktoré sa nesmú zamieňať

Oplatí sa to raz a navždy oddeliť, pretože pri hádke na móle obe strany zvyčajne miešajú jedno s druhým.

• Os bezpečnosti plavby: plavebné predpisy hovoria, ako sa smiete pohybovať a kde smiete zastaviť. Určujú ich značky a nariadenie riaditeľa úradu plavby. Vymáha ich plavebná správa a polícia.
• Os vlastníctva: vodný zákon a Občiansky zákonník hovoria, komu patrí pozemok, na ktorý vstupujete alebo ku ktorému priväzujete lano. Absencia značky A.7 nedáva titul na cudzí pozemok a súhlas vlastníka neruší zákaz z tabuľky na brehu.

Môžete teda mať pravdu na jednej osi a nemať ju na druhej. Najčastejší prípad na Mazurských jazerách: vyväzujete loď legálne z pohľadu plavebných predpisov a nelegálne z pohľadu vlastníka pozemku. Alebo naopak, vlastník vás pozve k mólu, ktoré stojí v zóne označenej značkou zákazu státia.

Mólá: dva postupy a jeden spor

Mólo vyzerá ako stavebná drobnosť, právne je to vodné zariadenie. Do 3 metrov šírky a 25 metrov celkovej dĺžky, počítanej ako súčet dĺžok prvkov, stačí vodoprávne ohlásenie (čl. 394 ods. 1 bod 1). Prekročenie ktoréhokoľvek rozmeru presúva vec do režimu povolenia (čl. 389 bod 6 v spojení s čl. 16 bodom 65), a keďže sa počíta súčet prvkov, pristavená lávka dokáže kvalifikáciu zvrátiť.

Zostáva spor. Wody Polskie a časť judikatúry správnych súdov (II SA/Wr 76/18, II SA/Wr 159/20) zastávajú názor, že objekt slúžiaci na vyväzovanie je už prístavisko, a teda vyžaduje povolenie bez ohľadu na rozmery; čl. 16 bod 65 písm. c uvádza mólá, pristávacie lávky a prístaviská ako vodné zariadenia. Je to výklad orgánu a súdov, nie doslovný zákaz v zákone, a zostáva v napätí so stavebným zákonom, ktorý opisoval mólá ako slúžiace okrem iného na vyväzovanie malých plavidiel.

Trstina rastie vo vode

Najprv o tom, čím je pás trstiny pre jazero. Ide o poznatky všeobecne prijímané v hydrobiológii, nie o naše meranie. Filtrom nie je samotná rastlina, ale systém: spomalený prietok, usadzovanie suspenzie, procesy v koreňovej zóne. Vyrúbanie trstiny tento systém nenahrádza, ale ho likviduje. Trstinový porast tlmí vlny a drží breh a pod ním je plytčina s ponorenou vegetáciou, kde od marca do júla postupne vytierajú rôzne druhy rýb: najprv šťuka, potom červenica ostroplutvá, v plnom lete lieň.

Pri vtákoch treba byť presný, pretože zoznam sa niekedy nafukuje. S trstinou pri vode sú skutočne spojené trsteniarik veľký a bučiak veľký, pričom bučiak potrebuje rozsiahly trstinový porast, takže pri jednom pozemku hovoríme skôr o trsteniarikovi. Iné druhy trstinových porastov hniezdia širšie, ale pri zastavaní brehu miznú ich alternatívy spolu s ďalšími zarovnanými kúskami.

Teraz právo. Wody Polskie v kampani „Stop dewastacji jezior“ (Stop devastácii jazier) uvádzajú priamo: bez vodoprávneho súhlasu sú zakázané prehlbovanie jazier, ničenie pobrežnej vegetácie (vrátane výrubu trstiny a pobrežných drevín), stavba mól a spevňovanie brehov. V okrese Pisz prebiehalo konanie o vodoprávne povolenie na výrub trstiny z jazera Zdedy, takže to vlastník nerobí len tak sám od seba. Pribúda druhová ochrana: zničenie trstinového porastu s hniezdami chránených vtákov môže porušovať zákon zo 16. apríla 2004 o ochrane prírody (čl. 52 ods. 1 bod 7, čl. 131 bod 13). Často opakované obdobie od 1. marca do 15. októbra je súhrnný rámec pre mnohé druhy, a nie kalendárny zákaz pre trstinu; rozhoduje, či na danom mieste hniezdia chránené vtáky.

Výrub nie je to isté ako zasypanie

Kosenie nad hladinou vody je vratné: trstina v ďalšej sezóne znova vyrastie z podzemkov. Kosenie pod hladinou vody, vyberanie podzemkov a opakovanie toho každý rok dokáže porast zničiť natrvalo, pretože zaplavené, posekané stonky neprivádzajú do podzemkov kyslík. Takto najčastejšie mizne trstinový porast pri súkromných brehoch: nie bagrom, ale kosou pod vodou, rok čo rok.

Zasypanie ide ďalej, pretože posúva breh do jazera. Za novým okrajom je hneď príliš hlboko a príliš strmo na to, aby trstina zakorenila, a bahnité dno s podzemkami už neexistuje. Nemá teda z čoho dorásť. Jednotlivý zásyp je lokálny, ale zastavaný breh je súčtom kúskov a jazero reaguje na súčet.

Tri úrovne zodpovednosti

Oplatí sa ich oddeliť, pretože sa miešajú aj v rozhovoroch s úradom. Správna zahŕňa ohlásenia, povolenia, legalizáciu a povinnosť odstrániť zariadenie. Priestupková je čl. 478 bod 2, teda oplotenie, o ktorom rozhoduje súd v konaní podľa Poriadku konania vo veciach priestupkov. Trestná je čl. 475.

„Kto ničí alebo poškodzuje brehy vnútrozemských povrchových vôd, brehy morských vôd, stavby vrátane múrov, ktoré nie sú vodnými zariadeniami a tvoria breh, alebo pozemky pokryté vnútrozemskými povrchovými vodami – potrestá sa peňažným trestom, trestom obmedzenia slobody alebo odňatia slobody až na jeden rok.“

Predpis sa od roku 2017 nemenil a na jeho základe bol odsúdený vlastník pozemku z obce Karwica, pretože tam bola zasypaná plytčina, teda pozemok v ňom výslovne uvedený. Nejde o čl. 181 Trestného zákonníka, pretože ten sa týka škôd v rastlinnej alebo živočíšnej ríši vo veľkom rozsahu a o brehoch sa nezmieňuje.

Znakom skutkovej podstaty je ničenie alebo poškodzovanie brehu, nie každý kontakt trupu so súšou. Kvalifikácia sa týka činností, ktoré breh trvalo pretvárajú: rozrývania svahu technikou, pretvárania brehovej línie, zasypávania plytčiny. Judikatúru k drobným zásahom nepoznáme a nepredstierame, že existuje. Samotný výrub trstiny má iný základ: vodoprávny súhlas a zákon o ochrane prírody.

Tretia vrstva: miesta, kam sa nesmie vôbec

Doteraz sme o brehu písali tak, akoby všade platili rovnaké pravidlá. Neplatia. Na Mazurských jazerách sú vodné plochy, pri ktorých je celá predchádzajúca diskusia o cudzom pozemku a o páse jeden a pol metra bezpredmetná, pretože sa k nim nesmiete priblížiť ani na ne vstúpiť, a to bez ohľadu na to, komu patrí breh.

Základom je zákon zo 16. apríla 2004 o ochrane prírody. Jeho čl. 15 ods. 1 sa začína vetou „V národných parkoch a v prírodných rezerváciách sa zakazuje“, po ktorej nasleduje niekoľko desiatok zákazov. Pre vodáka sú dôležité tri:

• bod 21 zakazuje „používanie motorových člnov a iného motorového vybavenia, vodné a motorové športy, plávanie a plachtenie, s výnimkou vodných plôch alebo trás určených riaditeľom národného parku a v prírodnej rezervácii regionálnym riaditeľom ochrany životného prostredia“.
• bod 15 zakazuje pešiu chôdzu mimo vyznačených trás, v rezervácii taktiež určených regionálnym riaditeľom ochrany životného prostredia.
• bod 23 zakazuje táborenie mimo miest určených rovnakým postupom.

Oplatí sa všimnúť si, ako je tento predpis postavený, pretože je to naopak než všade inde v tomto texte. Zakázaná nie je len plavba na motor, ale priamo plávanie a plachtenie. A neplatí, že niečo sa smie, kým to niekto nezakáže. Je to naopak: štandardne sa nesmie a výnimku musí určiť regionálny riaditeľ ochrany životného prostredia. Je to najprísnejšia vrstva z celého tohto materiálu.

Za úmyselné porušenie zákazov platných v rezervácii stanovuje čl. 127 zákona trest zaistenia alebo pokutu. Rozpätia, zaistenie od 5 do 30 dní a pokuta od 20 do 5000 PLN, sú rozpätiami zo zákonníka priestupkov, takže hovoríme o priestupku, nie o trestnom čine. Ten istý čl. 127 sa mimochodom vzťahuje aj na krajinné parky, chránené krajinné oblasti a územia Natura 2000.

Ostrovy, na ktoré sa nesmie vstúpiť

Najpraktickejší príklad leží niekoľko míľ od Giżycka. Rezervácia „Wyspy na jeziorze Mamry i Kisajno“ (Ostrovy na jazerách Mamry a Kisajno) bola zriadená výnosom ministra lesníctva a drevárskeho priemyslu z 23. januára 1957 (M.P. z roku 1957 č. 14, pol. 108). Zaberá 215,35 hektára a všetkých dvadsať ostrovov na týchto jazerách, v gminách Węgorzewo a Giżycko, od niekoľkoárových kúskov zeme až po sedemdesiathektárový ostrov Upałty. Na jazere Kisajno sú to okrem iných Duży Ostrów, Sosnowy Ostrów, Górny Ostrów, Mały Ostrów, Wielka Kiermuza a Dębowa Górka. Chránené sú hniezdiská vodného a močiarneho vtáctva a miesta odpočinku vtákov počas ťahu, a spolu s ostrovmi aj trstinové porasty, ktoré ich obklopujú.

Lesná správa Giżycko (Nadleśnictwo Giżycko) o tom píše stručne: na všetkých ostrovoch, ktoré sú prírodnými rezerváciami, platí absolútny zákaz vstupu a táborenia. Teraz už vieme, odkiaľ pochádza, pretože stránka lesníkov základ neuvádza. Zákaz táborenia je bod 23 a zákaz priblíženia sa bod 21. So zákazom vstupu je to jemnejšie, pretože samostatný zákaz vstupu zákon nepozná: pôsobí bod 15, ktorý zakazuje pešiu chôdzu mimo trás určených regionálnym riaditeľom ochrany životného prostredia. Kde nebola určená žiadna trasa, tam každý vstup tento zákaz porušuje.

Odpoveď na otázku „môžem pristáť pri ostrove“ teda na jazere Kisajno znie: nie, pri žiadnom. Je to jeden z prípadov, keď je prázdninový reflex vystúpiť na pustom ostrovčeku a zapáliť oheň priestupkom trojakým spôsobom naraz.

Jazero Nidzkie a južné ticho

Druhý príklad, pretože sa týka jazera, ktorým sme začali. Rezervácia „Jezioro Nidzkie“ vznikla 27. októbra 1972 (M.P. z roku 1972 č. 53, pol. 283) a nariadením regionálneho riaditeľa ochrany životného prostredia v Olsztyne z 26. apríla 2016 (Dz. Urz. Woj. Warm.-Maz. z roku 2016, pol. 1887) bola rozšírená z 2934,71 na 2950,87 hektára. Leží v gminách Ruciane-Nida a Pisz. Chráni krajinu jazera spolu s okolitými lesmi Puszcza Piska a dozor nad ňou vykonáva regionálny riaditeľ ochrany životného prostredia.

Vodná turistika je tam povolená, ale v južnej časti jazera platí zákaz používania spaľovacích motorov. Kto sa plaví z mesta Ruciane-Nida na jazero Nidzkie, mal by to vedieť skôr, než sa to dozvie od niekoho iného.

Mazurský krajinný park: zákazy na hlavnej trase

Samostatná vrstva, slabšia než rezervácia, ale pokrývajúca oveľa väčšie územie vrátane veľkého kusa hlavnej mazurskej trasy. Mazurský krajinný park (Mazurski Park Krajobrazowy) dnes funguje na základe uznesenia č. XLIV/635/22 Snemu Varmsko-mazurského vojvodstva z 29. novembra 2022 (Dz.Urz. Woj. Warm.-Maz. z roku 2022, pol. 5615). Zaberá 56 257,83 hektára v okresoch Mrągowo, Pisz a Szczytno. Hranice určujú súradnice v prílohe, nie hranice gmín, a to je dôležitejšie, než sa zdá: jazero Nidzkie do parku nepatrí, hoci gmina Ruciane-Nida áno.

Z § 5 ods. 1 uznesenia sú pre našu tému dôležité štyri zákazy:

• bod 13: zákaz používania motorových člnov a iného motorového vybavenia na otvorených vodných nádržiach. Odsek 2 vymenúva výnimky a zoznam je krátky: Śniardwy bez jazera Kaczerajno a zátoky Łuknańska, Bełdany bez zátoky Iznocka a zátoky Wygryńska, Guzianka Wielka spolu s časťou jazera Guzianka Mała medzi plavebnou komorou a jazerom Guzianka Wielka a jazero Mikołajskie. Hlavná trasa je teda splavná, ale odbočka z nej na bočnú vodnú plochu parku je už iná vec. Hausbót je motorové vybavenie.
• bod 7: zákaz stavby nových stavebných objektov v páse sto metrov od brehovej čiary, s výnimkou objektov slúžiacich vodnej turistike, vodnému hospodárstvu alebo rybárstvu. Túto výnimku si oplatí zapamätať, pretože koluje presvedčenie, že v parku sa nesmie postaviť mólo. Smie, ibaže naďalej platia postupy z vodného zákona opísané vyššie.
• bod 8: zákaz likvidácie, zasypávania a pretvárania vodných nádrží, starých ramien riek a mokradí.
• body 3 a 5: zákaz ničenia pobrežných drevín a zemných prác, ktoré trvalo deformujú reliéf terénu.

Posledné tri body opisujú takmer presne to, čo sa stalo v obci Karwica. Poctivosť však káže dodať: pri jazere Nidzkie neplatia, pretože tam park nie je. Keby ten istý bager pracoval pri jazere Bełdany či Mikołajskie, k čl. 475 vodného zákona by pribudol druhý titul zodpovednosti, s trestom podľa čl. 127 zákona o ochrane prírody.

Zóny ticha: rozhoduje okres

Zóna ticha nevyplýva z vodného zákona. Základom je čl. 116 ods. 1 zákona z 27. apríla 2001 – Prawo ochrony środowiska (zákon o ochrane životného prostredia): rada okresu (powiat) môže uznesením obmedziť alebo zakázať používanie plavidiel na určených vodných nádržiach, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie primeraných akustických podmienok v rekreačných oblastiach. Rada okresu, nie gmina a nie prevádzkovateľ rekreačného zariadenia na brehu.

Rozsah býva rôzny: úplný zákaz alebo obmedzenia výkonu motorov, dennej doby, sezóny či časti vodnej plochy, a typické výnimky sa týkajú záchranných a uniformovaných zložiek a údržbových prác. O zodpovednosti za porušenie rozhodujú zákonné predpisy, ktorými sa tu nezaoberáme. Uznesenia sa zverejňujú v úradnom vestníku vojvodstva a v BIP okresného úradu (starostwo); zodpovedá vodca plavidla a záväzné je aktuálne znenie.

Je to zároveň jeden z mála nástrojov obyvateľa brehu, ktorému pod oknom tri mesiace hučí motor. Lenže je to ťažký nástroj. Judikatúra správnych súdov vrátane rozsudku Najvyššieho správneho súdu (NSA) z roku 2022 vyžaduje, aby uzneseniu predchádzali skutočné merania akustického stavu, a uznesenia založené len na vôli obyvateľov sa niekedy rušia. Merania stoja peniaze a zadáva ich orgán, takže je to cesta pre skupinu obyvateľov alebo gminu, nie pre jednu osobu.

Čo z toho vyplýva v rozsahu uvedených predpisov

Tabuľka zahŕňa výlučne predpisy rozoberané v tomto texte. Na konkrétnej vodnej ploche môžu platiť ďalšie obmedzenia z iných dôvodov.

Čo jachtári robia naozaj

Predpis je jedna vec a prax druhá. Na Mazurských jazerách platí ešte jedna vrstva, nikde nevyhlásená: zvyk. Prešli sme verejné jachtárske diskusie, od archívnych diskusných skupín po fóra, aby sme videli, na čom sa ľudia medzi sebou dohadujú. Výhrada je zrejmá a treba ju uviesť hneď: nie sú to pramene práva, ale opis toho, čo ľudia robia a o čo sa sporia. Necitujeme prezývky ani mená, pretože išlo o súkromné rozhovory spred rokov, a nie o vyjadrenia pre tlač.

Najsilnejším zvykom je „prístav útočiska“. Jachtári zhodne opisujú nepísané pravidlo: pri búrke alebo poruche sa cudzie mólo smie použiť ako útočisko, bez poplatku, a potom treba vyhľadať vlastníka a vysvetliť mu, prečo tam stojíte. Pravidlo znie natoľko samozrejme, že málokto overuje, či za ním stojí predpis. Samotní jachtári o ňom hovoria ako o „zvykovom“, teda vopred predpokladajú, že predpis neexistuje.

Lenže existuje, len nie tam, kde ho hľadajú. Nie vo vodnom zákone ani v plavebných predpisoch, ale v Občianskom zákonníku. Čl. 142 § 1: „Vlastník nemôže namietať proti použitiu, ba dokonca poškodeniu alebo zničeniu veci inou osobou, ak je to nevyhnutné na odvrátenie nebezpečenstva, ktoré bezprostredne hrozí osobným statkom tejto osoby alebo tretej osoby. Môže však požadovať náhradu takto vzniknutej škody“. Paragraf 2 to rozširuje na majetkové statky, ibaže hroziaca škoda je zjavne a neúmerne menšia než ujma vlastníka.

Preložme si to na víchricu nad jazerom Kisajno. Ak je ohrozené zdravie alebo život posádky, vlastník móla nemôže namietať proti tomu, že pri ňom zastavíte. Nie je to zdvorilosť z jeho strany, ale predpis. Ak je ohrozená len samotná jachta a posádka je v bezpečí, platí paragraf druhý a vtedy už treba vážiť: cudzie mólo v hodnote tisícov oproti škode, ktorej sa vyhýbame.

Dve veci, ktoré tento predpis na zvyku opravuje. Prvá: ide o skutočné nebezpečenstvo, nie o to, že fúka a nechce sa vám trápiť. Druhá: „bez akýchkoľvek poplatkov“ je len polovičná pravda. Za samotné státie nemá vlastník čo požadovať, ale za vytrhnutý úväzník či poškriabané dosky áno, pretože veta o náhrade škody stojí v tom istom paragrafe. Zvyk a predpis teda hovoria zhruba to isté, s jedným rozdielom: predpis sa končí účtom za škodu, kým zvyk sa končí poďakovaním.

Druhou vecou je spor, ktorý jachtári vedú sami medzi sebou, a to už roky. Jedni v čl. 232 vidia právo vyväzovať v páse jeden a pol metra. Druhí ich opravujú, že tento pás slúži na prechádzanie, nie na státie ani táborenie. Tento druhý výklad zodpovedá zneniu predpisu. Oplatí sa však vedieť, že ten prvý v komunite koluje, pretože polovica nedorozumení na brehu vzniká práve odtiaľto: posádka je presvedčená, že má právo, ktoré nemá, a vlastník počuje odvolávanie sa na predpis a zúri dvojnásobne.

Postupy, ktoré si jachtári navzájom odporúčajú, sú rozumnejšie než spory:

• Zakotviť na kotve alebo na skrutkovej kotve a na cudzí pozemok vôbec nevstupovať. Právny problém to obchádza namiesto toho, aby ho riešilo, a funguje to.
• Vyhýbať sa vyväzovaniu pri pozemkoch, ak existuje alternatíva. Alternatívou býva o desať minút dlhší presun.
• Keď je vlastník na mieste a nechce, odplávať bez diskusie. Zaznieva pri tom nevyvrátiteľný argument: načo sa máme na seba pozerať úkosom.
• Opýtať sa, skôr než sa priviažete. Zvyčajne to stačí a niekedy sa to skončí kávou.

V týchto rozhovoroch sa vracia aj tvrdenie, že kedysi to bolo pohostinnejšie a prísni bývajú najmä noví vlastníci spoza regiónu. Zaujímavé je, že tí istí diskutujúci hneď priznávajú, odkiaľ sa táto nevraživosť berie: odpadky po víkende, hudba v noci, častosť vyväzovania pri jednom móle. Obe strany teda hovoria o tom istom, len z dvoch strán móla.

Z druhej strany móla

Nehovorili sme so žiadnym vlastníkom pozemku ani so stranami prípadu z obce Karwica. Je to medzera a tak treba čítať túto rekonštrukciu: zhŕňa argumenty opakované vo verejných diskusiách o Mazurských jazerách, nie niečie vyjadrenie. Znejú zhruba takto: pozemok kúpený za vlastné peniaze, daň každý rok, náklady na údržbu brehu, cudzie odpadky po víkende a hudba z lodí o druhej v noci. Koľko posádok to tak robí, nikto nezrátal, ani my.

Predpisy mu vo veľkej miere dávajú za pravdu. Všeobecné užívanie končí na brehovej čiare, pás 1,5 metra slúži na prechádzanie a odpadky ani nočné večierky nemajú oporu v čl. 32. Čo môže urobiť legálne:

• Mimo pásu 1,5 metra od brehovej čiary môže z pozemku vykázať, pokiaľ pre nehnuteľnosť nebolo vydané rozhodnutie podľa čl. 233 ods. 2, ktoré určuje časti pozemku umožňujúce prístup k vode.
• Porušenia brehu, aj cudzie, oznamuje vodnému dozoru. Pri zničení brehu sa vec môže dostať na políciu.
• Mólo stavia na základe ohlásenia alebo povolenia plus zmluvy o užívaní pozemku; svojvoľnú stavbu buď legalizuje, alebo dostane rozhodnutie o odstránení.
• Pri hluku motorov vedie cesta k rade okresu a uzneseniu podľa čl. 116 ods. 1 zákona o ochrane životného prostredia, reálne ako záležitosť skupiny obyvateľov alebo gminy.
• Na odpadky a nočnú hudbu vodný zákon nástroj nedáva. Táto cesta presahuje rámec tohto textu.

Jedno nesmie a tam sa začína prípad z obce Karwica. Nesmie riešiť problém tak, že oplotí pobrežný pás alebo si breh prerobí pre seba. Právo poskytuje ochranu pozemku, nie moc nad brehom.

Kto to reálne vymáha

Oznámenia prijímajú Wody Polskie. Prípad z jazera Nidzkie odhalili pracovníci vodného dozoru v Mikołajkách, teda najnižšieho stupňa tejto štruktúry. Nie špeciálny tím, nie inšpekcia z Varšavy. Wody Polskie na gov.pl uvádzajú, že ich pracovníci denne prijímajú telefonáty od obyvateľov a v teréne overujú každé oznámenie. Trestné konanie vedie polícia, tu Okresné riaditeľstvo polície v meste Pisz s obvodným oddelením v meste Ruciane-Nida. Koľko takých prípadov je ročne, nie je známe, pretože štatistiky neexistujú.

Otázky, ktoré zostávajú

Prvá sa týka brehu. Pokuta zaplatená, vec uzavretá, ale žiadny z piatich zdrojov neuvádza, či bola uložená povinnosť uviesť breh do pôvodného stavu. Trest pôsobí na páchateľa, obnova brehu pôsobí na jazero, a zasypaná plytčina sa zaplatením pokuty nevráti: uvedenie do pôvodného stavu neznamená dosadiť rastliny, ale odviezť zeminu a obnoviť profil dna. Vec sa skončila dobrovoľným podrobením sa trestu, teda dohodou o obsahu rozsudku, a či niekto požadoval obnovu brehu, sme nezistili.

Druhá otázka je zrkadlová a patrí sa ju položiť v mene vlastníkov pozemkov. Keď rozhodnutie o brehovej čiare zvyčajne neexistuje, odkiaľ má vlastník vedieť, kde končí jeho pozemok, skôr než nasadí techniku, a hovorí mu o tom vôbec niekto pri kúpe alebo pri ohlásení prác? Trestná zodpovednosť za prekročenie hranice, ktorú nikto formálne neurčil, váži rovnako ako absencia povinnosti obnoviť breh. Obe otázky smerujeme na súd a na vodný dozor a odpovede doplníme.

Najčastejšie otázky

Sused zasypáva breh alebo zahradil prechod, kde to oznámiť? Miestne príslušnému vodnému dozoru Wód Polskich. Takto vyšiel najavo prípad z jazera Nidzkie. Pri zničení brehu sa vec môže dostať na políciu ako trestný čin podľa čl. 475 vodného zákona.

Kde si overím, či na jazere platí zóna ticha? V aktuálnom uznesení rady okresu, v ktorom vodná plocha leží, zverejnenom v úradnom vestníku vojvodstva a v BIP okresného úradu. Rozsah býva zúžený na typ pohonu, dennú dobu alebo časť vodnej plochy, preto čítame celé uznesenie.

Môžem zakotviť pred cudzím pozemkom? Na verejnej vode áno. Bez vystupovania na pozemok, bez lana na cudzí strom a bez prídi v trstine.

Výhrada a poznámka redakcie: ide o informačný materiál, nie o právne poradenstvo. Právny stav k augustu 2026; v spore rozhodujú okolnosti prípadu a uznesenia príslušných orgánov. Spisové značky rozhodnutí uvádzame podľa stanoviska orgánu a publikácií, nie z vlastnej rešerše. NaCzarter sprostredkúva prenájom jácht na Mazurských jazerách, takže máme záujem na tom, aby ľudia stáli v prístavoch. Preto jadro textu stojí na predpisoch a verejných oznámeniach a odkazy na naše príručky sú zhromaždené nižšie.

Naše praktické príručky (nie sú prameňom práva):

• divoké kotvenie na Mazurských jazerách
• noc na kotve
• kotvenie jachty
• jazero Nidzkie
• prístavy a maríny
• kde zakotviť vo vrchole sezóny

Fotografia na titulke: Wojciech Zabolotny — CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons (jazero Nidzkie, zátoka Zamordeje Wielkie)